Umenie
Čo je taiko? Vysvetlenie japonských bubnov
Taiko vysvetlené pre návštevníkov: čo to slovo znamená, aké staré sú bubny, hlavné typy, ako sa vyrábajú a ako sa formovalo scénické bubnovanie.
Rezervovať predstavenie taika ↗Rýchla odpoveď
Taiko sú japonské bubny. V Japonsku toto slovo znamená akýkoľvek bubon, inde zvyčajne označuje wadaiko, japonské bubny, a kumi-daiko, ansámblovú hru na súbore bubnov. Dôkazy o taiko v Japonsku siahajú do 6. storočia. Slúžili na festivaloch, rituáloch, v divadle aj vo vojne a moderný scénický štýl je oveľa mladší, vyvinul sa od 50. rokov 20. storočia.
Jedno slovo, dva významy
V japončine taiko znamená akýkoľvek druh bubna. Mimo Japonska toto slovo zvyčajne označuje wadaiko, čo znamená japonské bubny, a kumi-daiko, čo znamená súbor bubnov hraný ako ansámbel. Práve tento druhý význam si väčšina návštevníkov predstaví: hráči v zhodných kostýmoch, bubny rôznych veľkostí a silný vizuálny rytmus. Samotné bubny sa vyrábajú pomaly a príprava tela a kože môže trvať niekoľko rokov v závislosti od metódy výrobcu.
Veľmi starý nástroj
Archeologické dôkazy ukazujú taiko v Japonsku už v 6. storočí n. l. Hlinená figúrka haniwa nájdená v prefektúre Gunma s názvom Muž bijúci na taiko sa považuje za najstarší dôkaz hry na taiko. Nihon Šoki, klasické dejiny Japonska, rozpráva mýtus o bohyni Ame-no-Uzume tancujúcej na prevrátenom sude saké, aby vylákala bohyňu slnka Amaterasu z jaskyne, a historici interpretujú jej dupanie ako mytický počiatok hudby taiko.
Bubny pre vojnu, scénu a svätyňu
Taiko malo mnoho úloh. V feudálnom Japonsku motivovalo vojská, odovzdávalo rozkazy a udávalo tempo pochodu. Sprevádza divadlo nó a kabuki, kde určuje náladu a rytmus. Znie v gagaku, tradícii dvorskej hudby, a v kagura, šintoistickej hudbe a tanci predvádzaných na miestnych festivaloch. V budhistických tradíciách poskytuje rytmus pre tance sviatku Bon, hrané na vežiach zahalených do červeno-bielej látky s tancujúcimi, ktorí krúžia pod nimi.
Bubny, ktoré uvidíte
Tri rodiny pokrývajú väčšinu toho, čo uvidíte na pódiu. Nagadó-daiko majú súdkovitý tvar a sú vyrezávané alebo zostavené z dúžok; ich priemer blany sa tradične meria v šaku, jednotke približne 30 centimetrov, a pohybuje sa od 1 do 6 šaku. Shime-daiko sú malé laditeľné bubny s lanovým alebo skrutkovým napnutím. Ó-daiko je najväčší bubon v ansámbli a niektoré sú také veľké, že zostávajú v chráme alebo svätyni, kde sídlia. Každý bubon má svoju úlohu: niektoré nesú takt, iné menia tempo.
Ako sa bubon vyrába
Historicky sa veľké bubny vyrezávali z kmeňa japonského zelkova stromu, ktorý roky schnul, a keyaki je stále preferovaným drevom. Blany pochádzajú väčšinou z hovädzieho dobytka, pri väčších bubnoch sú hrubšie, a na telo sa napínajú pomocou zdvíhakov alebo lán. Klince nazývané byō držia blanu na mieste a stredne veľký bubon ich potrebuje asi 300 na každej strane. Menšie bubny majú tenšie blany a niekedy aj záplatu z jelenice v strede, kam dopadá väčšina úderov.
Postoj, paličky a výkriky
Paličky sa nazývajú bachi a vyrábajú sa z rôznych druhov dreva a v rôznych veľkostiach. Hráči zaujímajú široký, nízky postoj s bokmi otočenými k bubnu a tento postoj a pohyb sa nazývajú kata. Vokálne výkriky, kakegoe a kiai, signalizujú zmeny tempa alebo povzbudzujú ostatných hráčov. Dôležité je aj ticho: japonský koncept ma, priestor medzi údermi, formuje rytmickú frázu rovnako ako samotné údery. Mnohé skupiny nosia plášte happi a čelenky hachimaki a mnohé cvičia pred zrkadlami, aby zdokonalili svoju formu.
Od festivalu k javisku
Kumi-daiko vyvinul Daihachi Oguchi v roku 1951, hudobník s jazzovým vzdelaním, ktorý premenil starú skladbu taiko hudby na partitúru pre niekoľko hráčov na bubnoch rôznych veľkostí. Nasledovali ďalšie skupiny, medzi nimi Ondekoza a Kodo. Kodo debutovalo na berlínskom festivale v roku 1981 a odvtedy koncertuje po celom svete. Dnes súbory vystupujú v Japonsku a v Spojených štátoch, Austrálii, Kanade, Európe, na Taiwane a v Brazílii, a preto moderná show ako UTAGE môže stavať na javiskovom jazyku, ktorý je už známy po celom svete.
Často kladené otázky
Hrá sa taiko len v Japonsku?
Nie. Skupiny kumi-daiko pôsobia v Spojených štátoch, Austrálii, Kanade, Európe, na Taiwane a v Brazílii, ako aj po celom Japonsku.
Ako sa nazývajú paličky?
Taiko paličky sa nazývajú bachi. Vyrábajú sa v niekoľkých veľkostiach a z rôznych druhov dreva, ako je biely dub, bambus a japonská magnólia.
Prečo hráči kričia?
Pokriky, kakegoe a kiai povzbudzujú ostatných hráčov alebo naznačujú zmenu tempa či dynamiky počas skladby.
Zdroje